Minulý november som objavil album VAULT CATACOMBS (A.K.A CORTES’ DWELLINGS), ktorý ma okamžite zaujal mayskou symbolikou na obale a hypnotickými hip-hopovými beatmi, čo sa nachádzali vo vnútri. Tento projekt je dielom producenstva MILLENIUM z Arizony, člena kolektívu Absent Call of Response, jeden z najstrhujúcejších tvorcov súčasného undergroundu. Mal som tú možnosť sadnúť si s MILLENIUM na ich vôbec prvý rozhovor krátko predtým ako vydali svoj najnovší projekt, Memphisom inšpirovaná kolaborácia Hounds, Vol 1 s Amalgamom. Rozprávali sme sa o mayskej kultúre, ospevovali nový billy woods album a diskutovali sme o rozdiele medzi tvorbou beatov pre seba a pre ostatných.
Tento rozhovor bol upravený kvôli prehľadnosti.
Zaujalo ma, že obal tvojho albumu, ako aj názvy skladieb, sú inšpirované kultúrami Strednej Ameriky. Obaly tvojich EP alebo singlov obsahujú mayské umenie, čo si myslím, že je super. Bolo to vedomé rozhodnutie od začiatku, keď ste začali tvoriť hudbu, alebo ako ste sa dostali k tejto kombinácii vizuálu a hudby?
Keď sme začali robiť hudbu, prvé štyri mesiace sme obaly alebo celkovú víziu veľmi neriešili. Ale ako sme sa začali viac upevňovať a zisťovať, čo chceme robiť, začali som zisťovať, ako sa nielen odlíšiť, ale vytvoriť si identitu, ktorá je pre mňa pravá. Narodili sme sa blízko oblasti, kde žili Mayovia, takže ich mytológia, ich ikonografia, ich viera mi bola inšpiráciou.
Myslím si, že pre bežného poslucháča alebo bežného fanúšika hip-hopu nemusí byť mayská kultúra to, čo kričí hip-hop. Mám pocit, že tvoja hudba to však naozaj odráža. Ako ste teda prišli na to, ako tieto dve veci spojiť? Ako ste našli tú správnu cestu k tvorbe hip-hopu, ktorý znie ako mayská kultúra?
Veľa sme pracovali s „ezoterickým zvukom“, aj keď ja to považujem len za ďalšiu odvetvie experimentálneho hip-hopu. Tie beaty zneli akoby bol človek v mayskom chráme, uprostred mnohých mayských tradícií. A sme pohltení toľkými skvelými nápadmi a ja som si jednoducho pomyslelo, že tieto dve veci spojím, aby sme vyvolávali pocity, ktoré chcem.
Si z Arizony, pokiaľ ide o hudbu, ide pre teba aj o reprezentáciu tohto štátu? Alebo, všeobecnejšie povedané, myslíš si, že do hudby vkladáš aj nejakú americkú identitu?
Moja oblasť má veľmi rozsiahlu hispánsku populáciu, takže sa snažím do svojej hudby zahrnúť veľa prvkov z nej. Nie nevyhnutne samotnú hudbu, ale to, čo sa ňou snažím evokovať. Nakoniec, toto sú moji ľudia. Chcem si čo najviac ctiť svoje tradície a kultúru. Robím, čo môžem. Nielen ikonografiu, ale len rozprávanie o určitých problémoch alebo projekty, ktoré sa týkajú mnohých problémov, ktoré ovplyvňujú mňa a mojich ľudí. Takže sa snažím veľa reprezentovať hispánsku populáciu.
Čo sa týka hudby, tvojím prvým vydaním na Bandcampe je Colonizer’s Tongue. Bol to začiatok celej identity MILLENIUM? Alebo existujú projekty a nápady predtým, ktoré sú odložené a ktoré už majú túto tvoju identitu?
Cítim, že začiatok identity, ktorú mám teraz, je projekt s názvom WIREPULLER. Urobili sme to s mojou dobrou kamarátkou UURYDON, skvelou umelkyňou. Dali sme to na jej Bandcamp v júli 2023. Takže vtedy sme sa prvýkrát začali venovať typu produkcie, ktorú robím dnes. Skôr môj imidž začal s Colonizer’s Tongue, keď sme sa rozhodli zahrnúť do hudby toto mezoamerické dedičstvo, kultúru a ikonografiu.
Čo sa mňa týka, objavil som ťa minulý rok s albumom VAULT CATACOMBS a pamätám si, ako som ho počúval prvýkrát. Bol to surreálny zážitok, pretože je to jasne hip-hopové, ale zároveň veľmi to posúva ten zvuk. Čo ťa ťahá k tejto experimentálnej ceste? Čo ťa vedie k tomu, aby si sa snažil zistiť, ako ďaleko dokážeš hip-hop posunúť?
Je to jednoducho založené na mojich idoloch. Pravdepodobne najväčšími vplyvmi sú August Fanon, Messiah Musik, al.divino. Veľa tých super experimentálnych umelcov, ktorí posúvajú hranice. Počul si nový album [billyho] woodsa, ten má šialenú produkciu.
Áno! Je to šialené! Brutálne.
Áno. Ten zvuk ma prinútil povedať si: „Vieš čo? Chcem to skúsiť.“ Pred WIREPULLER som robilo tradičnejšie hip-hopové beaty a zistili sme, že to nie je moja vec. Nemám nič proti, milujem zlatú éru, 2000s a 2010s, milujem tieto veci. Ale zistilo som, že to nie je moja silná stránka a chceli sme sa ponoriť do niečoho iného. A vtedy sme začali robiť WIREPULLER a vtedy som sa začalo snažiť, aby som zistilo, čo dokážem, len tak sa baviť. Výsledkom bolo, že úspech toho albumu, nielen prijatie fanúšikov, ale aj to, ako sme sa ja cítili, ma prinútil uvedomiť si: „Hej, môžem ísť touto cestou a urobiť s tým veľa skvelých vecí.“
Už ste spomenuli niektoré zo svojich inšpirácií, ako napríklad Fanon, Messiah Musik, al.divino, ktoré určite počuť. Obzvlášť niektoré al.divino beaty, ktoré majú rovnakú ‘grimy’ kvalitu. Ale máš aj vplyvy mimo hudby, ktorý by ste povedali, že ťa formovali?
Je to taká základná odpoveď, ale je to veľa ľavicovej teórie. Akurát som sa do toho začalo ponárať. Napríklad Marx formoval nielen to, ako vnímam svet, ale aj to, ako to vkladám do hudby. Veľa skúmania života, zaoberania sa všetkým okolo mňa, socializácie v tomto kapitalistickom systéme, túžby vymaniť sa z tejto formy. To mi pomohlo formovať aj môj zvuk.
Myslím si, že pre rappera je asi jednoduchšie preniesť svoje skúsenosti do hudby, lebo ten verbálny prístup je priamejší. Ale s produkciou je to možno ťažšie, pretože za teba hovoria len zvuky. Ako sa ti darí vkladať politické posolstvá do beatov?
Všetko sa točí hlavne okolo názvu, chcem, aby evokoval posolstvo. A ak to nie je cez to, tak zoberiem klip Franza Fanona alebo Hueyho Newtona alebo iných ľavičiarov či marxistov.
Niekedy je to len cez samotný zvuk. Na veľmi strašidelnom beate sa snažím prinútiť rappera, aby zarepoval o revolúcii a potom bum, to je všetko. Veľa z toho je prostredníctvom vonkajších prostriedkov, nielen samotný beat, ale chcem tiež, aby beat hovoril za všetko a budoval základ pre to, čo ním ostatní pokrývajú.
Je ťažké v posledných mesiacoch nevnímať, čo sa deje v Amerike a na celom svete. Ako sa s tým zmieruješ, osobne aj hudobne? Myslíš si, že tvoja hudba sa stáva agresívnejšou v reakcii na to, čo sa deje? Alebo používaš hudbu ako filter? Aký je tvoj prístup?
Snažím sa vyhnúť používaniu hudby ako únikovej metódy, pretože si uvedomujem, že veľká časť zvuku, ktorý robím, pochádza z mojich emócií. Napríklad EP, ktoré sme vydali s ÅGHETTOPHĮLOSØPHER, Red, White, & Blue Has No Symphony, bolo okamžitou reakciou na minuloročný volebný cyklus. Po voľbách som mu zavolalo a povedal: „Hej, chceš urobiť punk rockové EP?“ Vždy, keď urobím super temný beat, veľa z toho je len vyjadrenie a priamy pohľad na to, ako sa cítim.
Áno, na tom EP to naozaj vyniká. Je oveľa priamejšie v porovnaní s niektorými inými vecami, ktoré robíš.
Rozhodne. Chcel som, aby to EP bolo neuveriteľne priame. Predpokladám, že si už počul Pink Siifu album s jazzom a punkom.
Ten najnovší?
Nie, ten, ktorý vyšiel niekedy v roku 2020 počas BLM protestov. [N*GRO]
Oh áno, viem ktorý.
To bol asi môj najväčší vplyv, pretože som to veľa počúvalo počas volieb. A chceli sme niečo také vyskúšať. Prvý beat, ktorý sme pre to vytvorili, bola druhá skladba a potom som túto myšlienku predstavilo [ÅGHETTOPHĮLOSØPHERovi] s tým, že naozaj chcem urobiť celý takýto projekt, a on povedal, že áno. A to bolo naše vyjadrenie toho, ako sme sa cítili voči všetkému, čo sa deje vo svete.
Paráda! A ešte raz gratulujem k projektu.
Ďakujem.
Rád by som prešiel k tvojmu najnovšiemu vydaniu, poctu Pharaohovi Sandersovi. Nie je to prvá tvoja pocta vo forme piesne, začiatkom minulého roka si vydalo poctu aj rapperovi Ka. Prečo práve títo dvaja umelci? Čo ťa viedlo k rozhodnutiu venovať im celú pieseň, čím sú títo dvaja pre vás takí výnimoční?
Och. Ka bol… Chcem povedať, že som sa k nemu dostalo trochu neskoro, asi v polovici minulého roka.
Takže tesne pred albumom The Thief Next to Jesus?
Asi tak. Chcem povedať, že asi mesiac predtým. A práve sme počúvali Descendants of Cain a Honor Killed the Samurai bez prestávky. A ten zvuk ma tak fascinoval, pretože naozaj vystihol myšlienku minimalistického zvuku, ale zároveň ním povedal veľa. Myslím si, že on je jedným z najlepších hip-hopových autorov. Nielen hip-hopových. Jeden z najlepších autorov všetkých čias.
Spôsob, akým toho dokázal toľko dosiahnuť bol neuveriteľne silný zážitok. A potom, že The Thief Next to Jesus bol jeho posledným albumom, bolo také strašidelné, najmä s tou poslednou skladbou. Tá skladba je strašidelná.
Je to takmer prorocké, dalo by sa povedať.
Takmer prorocké, áno. Desivé. Vlastne, tá posledná skladba mi pripomína Waterproof Mascara. Presne ten výber samplov.
Áno, predtým som si to nespojil, ale vidím to.
Pretože tá posledná skladba má zvuky kriku a potom Waterproof Mascara je len loop plačúcej ženy. Takéto malé detaily sú pre mňa veľmi inšpirujúce a uvedomilo som si, že si chcem uctiť Ka akýmkoľvek spôsobom viem. Snažím sa, vieš. Všetko to vzniklo týždeň alebo dva po jeho smrti. Vzniklo to za asi dva dni.
A čo sa týka Sandersa? Aký bol ten proces?
Opäť, to je inšpirácia. Veľa z nej pochádza z prijímania toľkých vecí. Žáner, ktorý počúvam najviac, je experimentálny hip-hop a veľa si beriem z jeho posolstva, z beatov. Napríklad s týmto novým albumom [GOLLIWOG] sa woods pravdepodobne stal mojím najobľúbenejším rapperom.
A veľa sa naučíš. Pamätám si, že sme pred pár dňami čítali recenziu na ten album, ktorá označovala jeho texty za „nepriehľadné“. Ale keď to raz pochopíš, tak to pochopíš. Môže byť ťažké rozlúštiť jeho texty, ale niekedy je veľmi priamočiary.
Že sa to ťažko prehliadne.
Áno. To isté aj E L U C I D. To isté s mnohými ľuďmi z Backwoodz, vlastne. A toto všetko prijímaš a formuje to ako myslíš, ako tvoríš hudbu, ako prežívaš život, je to jednoducho neuveriteľne inšpiratívna vec.
Keď už hovoríme o inšpirácii, pri príprave tohto rozhovoru som poslal tvoju hudbu niekoľkým mojim priateľom, ktorí pôsobia na hudobnej scéne, aby som vedel ich názory. A jedna vec, ktorá sa mi opakovane vynárala, bolo, že ľudia hovorili o tvojej hudbe že „vyvoláva úzkostlivosť“ v dobrom zmysle slova.
[smiech]
Poslal som to kamarátke, ktorá miluje experimentálnu hudbu – poslal som jej tú poctu a ona povedala niečo ako „pripomína mi to pocit úzkosti na koncerte“, ale úplne to chápem. Máš ten pocit, keď ju tvoríš? Keď ju počuješ späť, myslíš si, že je to hudba vyvolávajúca úzkosť?
Často dostávam ten koment, „úzkosť, ale dobrá“. [smiech]
Myslím, že je to bežný pocit. Ale áno, niekedy si vytvorím niečo veľmi temné a sentimentálne a pomyslím si: „Prečo som to, do pekla, vlastne urobilo?“ Môže to vyvolať úzkosť a keď to ľuďom ukážem, povedia: „Človeče, čo to kurva je?“ [smiech]
A veľa z tejto úzkosti sme si vzali z jazzu a experimentálneho jazzu, ako napríklad od [Anthonyho] Braxtona a Milesa Davisa 60. a 70. rokov, Coltranea 60. a 70. rokov. Ten spôsob, akým dokážu vyvolať toľko emócií a zároveň vo vás vyvolať strašnú úzkosť, to sa mi páči a chcelo som to robiť aj ja a sme veľmi radi, že na to ľudia reagujú.
Videl som, že na Twitteri ťa sleduje producent FORTES, jeden z mojich obľúbencov, čo ma privádza k mojej ďalšej otázke. S ktorým producentom by ste chceli spolupracovať? Máš vysnívanú spoluprácu?
Chceli by sme povedať s Fanonom, ale to sa už stalo. Tá skladba je vonku [volá sa WHEN U SPEAK IT].
Malá odbočka, urobil som to s mojím kamarátom kai-om, ktorý minulý rok vydal album, väčšinou produkoval sám, ale je tam skladba, ktorú sme produkovali on, ja a Fanon. To je stále jedna z najlepších vecí, aké sme kedy urobili.
To je super, ako sa to stalo?
On [kai] kontaktoval Fanona, dohodli sa, dostali beat a potom mi zavolal a spýtal sa, či chcem byť súčasťou piesne a ja som súhlasilo.
Ale keby som mal spolupracovať s producentom, spomeniem jedného zjavného a jedného menej zjavného. Môj zjavný je asi Messiah Musik. Len si spomeniem na Church, taký úžasný album. A potom ten nie až taký zjavný – poznáš SURF GANG?
Jasné, samozrejme, milujem.
Veľmi rád by sme spravili beat s evilgiane, kámo.
To by bolo šialené. Ani si neviem predstaviť, ako by to znelo.
V poslednej dobe robím veľa drillovej hudby a počúvam veľa SURF GANG ako inšpiráciu, a veľmi rád by sme s ním urobili beat.
Ak sa to stane, som tam hneď day one. To znie super.
[smiech] Rozhodne áno.
Keď už hovoríme o spolupráci, si súčasťou skupiny Absent Call of Response.
Áno.
Povedz mi, ako to vzniklo, ako ste sa našli? Aká je dynamika skupiny?
Okolo januára alebo februára minulého roka som začalo naozaj pridávať beaty na Twitter a Sunmundi mi napísal, že „yo, toto musíš poslať Amitai [Snovi]“, a vtedy som nevedelo, kto to je. Tak ma dali na svoj album RED EARTH, bolo to fantastické, a potom sme napísali Amitaimu, že pre neho mám beat a teraz spolu robíme hudbu. A potom sme stretli ÅGHETTOPHĮLOSØPHER a Hidden Gem. Po mne sa pridali Joey300 a BUDDHA!.
Ešte som nerobilo hudbu so všetkými, ale máme v pláne urobiť niekoľko skupinových projektov, ktoré sú skôr voľnejšie, ale zatiaľ sa len snažím stavať na základoch, ktoré mám s niektorými z nich. S Amitaiom a ÅGHETTOPHĮLOSØPHER sme už vytvorili veľa hudby. A chcem s nimi len naďalej budovať tento základ, ako aj so všetkými ostatnými v Absent Call of Response. To sú moji chlapci, neustále sa navzájom zvukovo posúvame vpred. Chceme byť súčasťou novej renesancie experimentálneho hip-hopu. Aj keď to nie je najdrastickejšia zmena, ktorú prinášame, stačí nám aj malý príspevok. Chceme vidieť, ako ďaleko dokážeme hip-hop posunúť.
Rozhodne. A myslím si, že odvádzate skvelú prácu. Je pre teba proces iný, keď produkuješ a vieš, že beaty idú do spoločného projektu, ako keď robíš beaty pre svoje sólové veci?
Určite. Keď robíme spoločné projekty, zvyčajne máme víziu. Výnimkou bolo nové EP s pty. Začali sme ho v noci tretieho a dokončili sme ho v noci štvrtého. Proste sme to zbúchali.
Takže to bolo na jeden záťah?
Áno. Prvý beat na projekte, ktorý je môj, začal len s jedným samplom. Zrobilo som to super rýchlo a poslal som to pty. Potom jeho prvý beat berie ten beat, zmení ho, pridá k nemu nejaké veci. A môj nasledujúci beat to robil na jeho a tak ďalej a tak ďalej.
Takže ste si posielali beaty tam a späť medzi sebou?
Presne tak. Napríklad, momentálne pracujem na mnohých projektoch s ÅGHETTOPHĮLOSØPHER a máme nápady, a preto sa všetko, čo robím, sústreďuje okolo týchto nápadov. Jeden projekt, na ktorom pracujeme, bude založený výlučne na jazzových samploch. Veľa jazz fusion, veľa blues, veľa bopu a podobne.
A tie beaty robím zamerané na jazz, pretože viem, že to je myšlienka, ktorú chce on a to je myšlienka, ktorú chcem ja.
Takže to trochu závisí od toho. Keď robím sólové beaty, je to jednoducho to, na čo práve myslím. Môj ďalší album bude snáď môj sólový debut a pre ten som zahodilo už asi sedem rôznych nápadov, ktoré som mal. Bol veľmi hlboký a veľmi rozvinutý a chcelo som sa držať tohto zvuku. Takže záleží od toho, či mám na mysli nejaký projekt.
Chcel by som interview skončiť s otázkou, čo teraz hudobne cítiš. Čo je na MILLENIUM playliste?
Práve sme počúvali New Blood od Obijuana, tesne predtým, ako sme s tým začali. Shoutout Obijuan. Počúvam RED EARTH a čoskoro vydávajú nový projekt, už k nemu majú vonku dva single. Veľa ma bavia aj ÅGHETTOPHĮLOSØPHER a Hidden Gem, pretože sú bratia a majú duo s názvom New Age Collective. Minulý rok vydali album s názvom BTTRSWT, je to úžasné. Samozrejme, počúvam billyho woodsa non-stop a tiež Pinball II. Je to úžasné! Áno, to je v poslednej dobe moja rotácia.
