Či už ide o Mobb Deep, Dead Prez alebo OutKast, hip-hop miluje dobré duo. Počuť dvoch rapperov, ako sa spoja, povzbudzujú a dopĺňajú na albume je vzrušujúci zážitok. Stačí sa pozrieť na to, čo robia PATHFINDERS. Duo, ktoré tvoria blackchai a Illohim, vydalo koncom mája silný, spoločensky relevantný rovnomenný debut, ktorý odvážne začína otázkou: „Sú tu nejakí veľkí americkí básnici?“ V priebehu štrnástich piesní sa rozhodli odpovedať na túto otázku hlasným a jednoznačným „áno“. Veľkí americkí básnici sú tu, pripravení zanechať svoju stopu, a my sme si s nimi v nedeľu ráno sadli, aby sme sa porozprávali o albume, ich dynamike a o tom, ako im písanie pomáha zostať pri zmysloch.
Tento rozhovor bol upravený kvôli prehľadnosti.

Vďaka, že sme sa mohli stretnúť. Ako sa zatiaľ cítite z Pathfinders? Aké sú ohlasy? Venujete tomu pozornosť?
blackchai: Je to naozaj super. Veľa ľudí si to kúpilo na Bandcampe. Ohlasy na streamoch sú celkom slušné. Mám veci, ktoré majú viac prehratí, ale tento ide rýchlejšie, ľudia dávajú pozor. Je to celkom super.
Illohim: Áno, je to dosť nabité. Vieš, pre mňa bol album dlho v procese tvorby, takže už len to, že som ho vydal, bodka, bola pre mňa taká radosť. A zároveň úľava. Sedel som s týmto tlakom v hlave typu: „Sakra, tento album sme ešte nevydali“ [smiech]. Takže som bol šťastný, že ho mám vonku. A potom, navyše, že sa ľudia naozaj ozvali a povedali: „Hej, album je fakt super.“
Illohim: Mojím impulzom bolo urobiť niečo na podporu Tylera [blackchai] a jeho kariéry a to sa určite podarilo. Veľa ľudí mu album chváli. Z toho mám obrovskú radosť. A áno, som rád, že sa ľuďom páči. Pozorujem to, občas sa pozerám na čísla, aby som videl, ako sa to vyvíja. Veľmi sa tým netrápim, ale je super vidieť, ako čísla rastú a ľudia nás kontaktujú, aby sa s nami porozprávali.
V čom bol proces tvorby tohto albumu iný a nový pre vás dvoch? V čom sa Pathfinders líši od blackchai albumu alebo od Illohim albumu?
blackchai: Proces spolupráce je prirodzene oveľa plynulejší. Len preto, že robíte len polovicu práce. Ale tiež nech už prídete s čímkoľvek, je tu aj niečo úplne iné, čo ten druhý človek prinesie. Akýkoľvek impostor syndrome alebo pochybnosti, ktoré by ste mohli cítiť pri tvorbe vlastných vecí, sa stratia, keď niečo robíte s niekým iným. Ale zároveň to zvyšuje stávky, napríklad: „On napísal túto šialenú slohu“, teraz musím napísať silnú slohu alebo niečo podobné.
Illohim: To je úplne pravda. Všetko, čo Tyler povedal, bolo v podstate to, čo som cítil aj ja, najmä tá menšia záťaž. Vďaka tomu bol proces desaťkrát príjemnejší. Veľa Illohim projektov som robil pod extrémnym psychickým tlakom. [smiech] Len si tým prechádzam a musím tvoriť. A s týmto projektom som bol jednoducho v štýle „Nie, toto chcem robiť“. Baví ma rapovať s Tylerom a baví ma rapovať o týchto veciach, takže to jednoducho chcem robiť. Vždy, keď mi Tyler poslal späť verš, bol som nadšený. Bol som naozaj nadšený. Zatiaľ čo vytvorenie Illohim projektu je takmer vyčerpávajúce. Je to jednoducho v štýle „Musím sa s tým vyrovnať“, dokonca aj keď som vydal Honey, I Love, môj posledný sólový album, najmä jeho posledné časti, hovoril som si, že „Kámo, chcem, aby to vyšlo, som unavený“ [smiech]. S týmto som mohol byť v priestore na vytváranie tohto albumu ďalšie tri alebo štyri roky. A technicky áno, pretože snáď budeme toho tvoriť viac.
Illohim: Pri tomto albume som sa ujal skôr role výkonného producenta. Toto je prvýkrát, čo som to robil s niekým iným. Veľa beatov som si sám priniesol alebo som si ich vybral a [blackchai] urobil pár. A potom som robil mix a mastering a veľa vokálnych úryvkov. Robiť to s ohľadom na Tylerov štýl a prístup k veciam bolo super dôležité. Vo všeobecnosti, keď píšem, mám tendenciu byť oveľa viac zameraný vnútorne a mám pocit, že na tomto albume sme sa

Aj s výkonnou produkciou, koľko priestoru si nechávate navzájom? Rozprávate sa o textoch, komentuje ich ten druhý?
blackchai: Väčšinou jeden z nás urobí svoju časť a potom ju druhý prevezme. Hovorili sme o tom, že napríklad Flawed Skin sa otvorene uberá jedným smerom. V tej skladbe som si napísal svoje veci na základe beatu a potom prišiel Nas [Illohim], a naozaj sa to zhodovalo s veršom, ktorý som napísal. Takto sme sa vlastne nemali o čom rozprávať. Väčšina samotných diskusií sa týkala skôr tematiky, teda všeobecne o albume ako celku. Pri jednotlivých skladbách sme nadviazali na to, čo napísal ten druhý.
Illohim: Myslím si, že v tom, čo robíme s Tylerom, je veľa dôvery. Je medzi nami veľa vzájomného rešpektu. Tyler je jeden z najlepších rapperov, akých poznám. Myslím si, že Tyler si myslí, že som dobrý rapper. [smiech] Jednoducho vieme bez toho, aby sme si museli čokoľvek hovoriť. Prídeš s tým, dáš do toho to najlepšie, čo vieš. O mnohých skladbách sme sa nemuseli vopred baviť. Bolo to jednoducho niečo ako „Dobre, páči sa mi tento beat, urobím s ním niečo“ a potom ten druhý povedal „Dobre, ok“.
Illohim: Bolo to naozaj také jednoduché. A to sa mi páči. Páči sa mi, že sa nemusím báť a nemusím sa vracať a hovoriť si: „Hej, Tyler, nemyslím si, že to bola tvoja najlepšia práca, vráť sa a prepíš to.“ Nikdy to nemusím robiť, pretože Tyler má takú vnútornú kalibráciu kvality. Viem, že to aj tak urobí. Nikdy sa nestalo, že by mi Tyler poslal slohu a ja som si povedal: „Fíha, neviem, či sa to sem hodí.“ Vždy to bolo niečo ako: „Skvelé, toto znie dobre. Pokračujme ďalej.“ V tomto zmysle si navzájom nechávame veľa rozumu a dôvery, že nech už prinesieme akékoľvek témy a koncepty, vieme, že ten druhý je dosť inteligentný na to, aby ich pochopil a ďalej na nich pracoval. A čo sa týka produkcie a výberu beatov, Tyler mi v tom nechal veľa priestoru. Stále som sa ho pýtal, čo si myslí o úryvkoch, ktoré som vybral, alebo o mixoch, a on mi vždy dáva spätnú väzbu a to nám funguje. Budeme tento proces neustále zdokonaľovať ako budeme spolupracovať.
Tyler, spomenul si pieseň Flawed Skin, ktorej som sa chcel dotknúť. Obaja ste tam dali neuveriteľné verše, je to jedna z mojich najobľúbenejších z albumu a veľmi dobre vystihuje agresívnu energiu, ktorá je na albume prítomná. Chcel by som sa opýtať na proces tvorenia Pathfinders. Cítili ste sa, akoby ste zo seba vydali veci, ktoré by inak nešlo?
Illohim: Áno, pre mňa určite. V živote sa veľmi nehnevám, bodka. Som naštvaný, frustrovaný, ale nehnevám sa. Doslova viem na prstoch spočítať, koľkokrát som sa na niekoho naozaj vážne nahneval. Takže vieš, vytvoriť to a nechať ľudí počuť ten hnev a rôzne veci, ktoré to inšpirovali, z pohľadu toho, že som čiernym mužom v Amerike, a spojiť to s toľkými rôznymi udalosťami v histórii bolo super vzrušujúce. Bože môj, pamätám si, ako som písal ten verš a cítil som sa ako blázon. Niektoré odkazy sú jemné, takže ak nepoznáte tie kúsky histórie, ktoré poznám ja, nepochopíte to. Napríklad si pamätám, že keď som to písal, musel som Tylerovi vysvetliť niektoré veci. Sú to veci, ktoré som sa naučil až v tom roku a ktoré som do toho veršu vložil. Bolo to ako keby sa uvoľnil tlakový ventil. Myslím si, že je dôležité, najmä pre čiernych mužov v Amerike, aby boli v pohode s vyjadrovaním hnevu na situácie, v ktorých sa nachádzame, zdravým spôsobom. A ja osobne nedokážem dostatočne prejaviť hnev, takže to bolo super. Predniesol som to acapella na poetry slame a pamätám si, ako ku mne prišiel jeden chlapík a povedal: „Cením, aké to bolo nahnevané,“ a ja som mu odpovedal len „Ďakujem.“ [smiech]
blackchai: Trochu to isté. Proces tvorby albumu trval viac ako rok, takže išlo o veľa rôznych časových období, keď sa diali rôzne veci. Keď sme začínali, žil som druhým rokom vo Philadelphii a bol som tak trochu izolovaný a asi mesiac po tom, čo sme nahrali prvú pieseň, som sa presťahoval späť do New Yorku, kde som teraz. Celý ten rok bolo veľa vzostupov a pádov a rôznych nálad, jednoducho v rôznych bodoch, kde som sa nachádzal. Takže do toho boli smerované podobné energie a navzájom sa to ovplyvnilo. Veľa z toho bolo založené na tom, že som mal útočisko, že som mohol robiť tieto piesne.

Povedali ste, že album vznikal rok. Jeho počúvanie pôsobí veľmi aktuálne. Napríklad na piesni both hands, kde je vokálny sample „freedom is between the finger and the trigger“ [sloboda je medzi prstom a spúšťou]. V kontexte toho, čo sa deje nielen v Amerike, tieto songy znejú veľmi aktuálne, takmer akoby boli vytvorené ako reakcia, aj keď vyšli už skôr. Predstavujem si, že počas písania albumu ste mali veľa ťažkých vecí na vašej psychike, takže ako sa vám podarilo zostať pri zmysloch počas procesu písania?
Illohim: Písanie je pre mňa proces udržiavania si zdravého rozumu. Je to cvičenie, preto som začal písať, ešte predtým, ako som rapoval, som písal poéziu. Bolo to cvičenie, aby som zostal pri zmysloch, uzemnený a v súlade so sebou samým a so svojimi emóciami, pretože som nemal žiadny iný spôsob, ako to urobiť. Našťastie dnes mám iné spôsoby, ale aj tak je to stále kritická súčasť môjho režimu, uistiť sa, že moje duševné zdravie je v poriadku. Je to len písanie o veciach, ktoré vidím, o veciach, ktoré zažívam, o veciach, ktoré cítim. Takže áno, písanie samo o sebe určite je, aj keď témy a obsah sú zámerne náročné. Tým, že to dám na papier, to nemusí existovať až tak v mojej mysli.
Illohim: Okrem toho som veľmi duchovný, nábožensky založený človek. Som moslim, bol som moslimom celý svoj život. A takýto druh uzemnenia ma vždy udržiava pri zmysloch. Umožňuje mi kontextualizovať veľa rôznych vecí, ktoré vidím. Tradícia, z ktorej pochádzam, je veľmi občiansky a politicky angažovaná. Nie sme typ moslimov, ktorí si len hovoria: „Ach áno, vo svete sa deje veľa vecí a Boh to napraví, ja chillujem.“ [smiech] Nie, chápeme, že naša spiritualita je spojená so zapojením sa do komunity, zmysluplným zapojením sa a zapojením sa spôsobom, ktorý je revolučný, pretože náš prorok bol revolucionár. Takto si udržiavam zdravý rozum a to ma drží pri zemi.
blackchai: Moja odpoveď je v podstate podobná. Najmä preto, že písanie sa stalo skôr vecou, do ktorej sa viem priamo preniesť ako sa zlepšujem, a počas celého procesu tvorby albumov to bol veľký krok vpred oproti tvorbe piesní, ktoré boli len veci, čo si myslím, že znejú dobre vedľa seba. Mohol som sa zdokonaliť a vlastne to osobnejšie preniesť do písania, čo sa stalo skôr terapeutickou vecou. Čo som pôvodne ani nemal v úmysle robiť. Určite, ako sa to stalo zručnosťou sa písanie stalo aj väčšou vecou v mojom živote čo ma týmto spôsobom zasiahla.
Obaja ste veľmi talentovaní a zruční autori, takže sa chcem opýtať, čo vás na sebe navzájom inšpiruje? Nielen v hudobnom procese, ale celkovo?
blackchai: Tento projekt je prvýkrát, čo som vytvoril toľko hudby s jednou osobou. Sme si navzájom úplne podobní, pretože naše štýly sú veľmi podobné, no zároveň trochu odlišné, a navzájom sa veľmi dobre dopĺňajú. Zo všetkých v našom kolektívnom priestore mám pocit, že rapujeme najviac podobne. Neustále zvyšovanie stávok a zlepšovanie sa, učenie sa a skutočná spolupráca namiesto toho, aby sme len spievali slohy. A počas tohto procesu sme sa stali oveľa lepšími priateľmi, ako sme boli predtým. Myslím, že sme sa osobne stretli až po dokončení celého projektu. Áno, dokončovali sme ho, dvakrát som bol v New Yorku. Boli sme asi v troch štvrtinách keď sme sa prvýkrát osobne stretli. A potom druhýkrát to bolo asi o rok neskôr, keď bol album hotový, ale ešte nebol vonku. Povedal by som, že po tomto procese sme v tomto bode bratia, za čo som veľmi vďačný.
illohim: Človeče… Myslím, pozri sa na teba, rozcítil si ma. Čo robíš, Tyler, na toto je ešte priskoro [smiech]. Ale úprimne, všetko, čo Tyler povedal, cítim rovnako. Keď sa Tyler prvýkrát pridal do NO CLUE., ku kolektívu, ktorý máme, okamžite som vedel, že rapuje podobne ako ja a zdieľame veľa štýlových inšpirácií a všetko. A čo sa týka jeho celkovej nálady, áno, myslím si, že sme si podobní a robíme spolu skvelé veci. A to, že sa to potvrdilo a vedel som, že moja intuícia bola správna, je nesmierne obohacujúce. Jedna z vecí, ktoré na Tylerovi obdivujem, je, že aj mimo hudby priamo a jednoducho vyjadruje svoje myšlienky a svoj pohľad na svet. A jedna z vecí, ktoré ma na ňom pritiahli, bol jeho pohľad na svet. Myslím si, že keď premýšľam o tom, s kým chcem hudobne spolupracovať, pohľad na svet je jednou z kľúčových zložiek. Jeho pohľad na svet je jednoducho taký veľkolepý a má veľa vedomostí o veciach, ktoré na mňa často robia dojem. Pre nás je prelínanie sa v perspektívach a spoločné vytváranie novej perspektívy, a to, čo máme s Pathfinders, také požehnanie.